Radvaň

Dva kilometre na juhozápad od centra Banskej Bystrice bola už v roku 1287 založená obec Raduan (dnešná Radvaň). Túto remeselnícku obec založili na území kráľovských rybárov. V stredoveku bola poddanskou obcou rodiny Radvánszkých. Radvančania boli väčšinou remeselníci, a to hlavne farbiari, hrebenári, klobúčnici a nožiari. V roku 1633 získal cechové artikuly cech prachárov, ktorí tu vyrábali pušný prach. Výroba pušného prachu sa v Radvani skončila až v 20. storočí. V roku 1655 dostala obec jarmočné právo. Od tohto roku sa v Radvani 8. septembra, v deň zasvätenia chrámu Narodenia Panny Márie, konal Radvanský jarmok. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Radvane patria -  Evanjelický kosto l postavený v roku 1785 v klasicistickom slohu, novobarokový Tihanyovský kaštieľ (dnes sídlo SNM - Expozícia Príroda stredného Slovenska) , kaštieľ Radvanských  zo 16. storočia, neskororenesančný Bárczyovský kaštieľ.

Od roku 1960 sa na počesť Andreja Sládkoiviča koná súťaž SLÁDKOVIČOVA RADVAŇ - krajská prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy detí, mládeže, dospelých recitátorov a divadiel poézie. Významne prispieva k prehĺbeniu literárneho poznania a tvorivosti detí, mládeže i dospelých, pomáha kultivovať materinský jazyk a pestuje vzťah k jazyku a slovu ako umeleckej hodnote.

Andrej Sládkovič a Radvaň

Miestom druhého kňazského pôsobenia Andreja Sládkoviča počas 16 rokov bola Radvaň a jej fílie Skubín, Malachov, Pršany, Iliaš a Kremnička. Na jar v roku 1856 sa rodina Braxatorisovcov presťahovala do Radvane z Hrochote, kde Andrej Sládkovič pôsobil od mája 1847.

Andrej Sládkovič neprišiel do Radvane ako do cudzieho, neznámeho miesta. Otcova matka Mária Groszmanová sa narodila v Radvani. Andrej Sládkovič sa pričinil o  vybudovanie filiálnych škôl, pravidelne sa  prihováral svojim cirkevným učiteľom, povzbudzoval ich v neľahkej práci učiteľskej, sledoval školskú dochádzku žiakov, snažil sa, aby všetky deti dostali aspoň základné vzdelanie. Spojenie s Banskou Bystricou a informovanosť o dianí v širšom okolí zabezpečovali jeho priatelia –  básnik Janko Botto, advokát Ľudovít Turzo-Nosický (krstní otcovia jeho detí narodených v Radvani), celoživotný priateľ, dlhoročný profesor evanjelického gymnázia Ľudovít Bohdan Grossmann. V Radvani sa Braxatorisovcom narodili ešte štyria synovia, no traja z nich, Stanislav a dvaja Andrejovia, umreli. Ostal iba Martin Metod, ktorý sa narodil v roku 1863, kedy sa slávilo milénium príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda. Lipa zasadená Andrejom Sládkovičom na dvore evanjelickej fary mala pripomínať obe udalosti. Andrej Sládkovič začal chorľavieť na začiatku zimy 1868. Od tej doby sa neuzdravil, polihával, niekedy bol v stave  vykonávať aspoň čiastočne svoje povinnosti, často ho však musel zastúpiť jeho kaplán, budúci zať Jozef Hodža. 

20. apríla 1872 v sobotu Andrej Braxatoris Sládkovič svoj boj s chorobou prehral. Nad jeho hrobom na radvanskom cintoríne šumí majestátna lipa veľkolistá (výška 25 m, obvod 317cm), zasadená na základe uznesenia valného zhromaždenia Matice slovenskej pri prvom výročí smrti „pohronského slávika“ Andreja Braxatorisa-Sládkoviča. 

Zdroj: Eva Furdíková: 140 rokov od smrti Andreja Sládkoviča,  BYSTRICKÝ PERMON, ročník X, číslo 2, jún 2012

INFORMÁCIE O RADVANI:   sk.wikipedia.org