Sliač
Sliač je významné kúpeľné mesto na strednom Slovensku. Má 5095 obyvateľov. Je rozdelené na 3 časti - Hájniky, Rybáre a Kúpele. Týmto mestom preteká rieka Hron. Nachádza sa tu medzinárodné vojenské i civilné letisko.
Prvá písomná zmienka o Sliači pochádza z roku 1243. V tomto období bol postavený aj kostol Sv. Mikuláša, ktorý bol niekoľkokrát prestavaný. Mesto Sliač zohralo významnú úlohu v období SNP. Bolo tu letisko Tri Duby a povstalecká nemocnica. Po 2. svetovej vojne prešlo mesto a kúpele prestavbou.
Najznámejšie pamiatky: Kostol Sv. Mikuláša, Kaplnka sv. Hildegardy, Zvonica a zvon Mikuláš , Kaštieľ rodu Bezeghovcov, Bezeghovská kúria, Rybársky vodný mlyn - zrúcaniny , ... - viac info
Významné osobnosti, ktoré mesto navštívili: Andrej Braxatoris Sládkovič, Božena Nemcová, Ján Kollár, P. O. Hviezdoslav, Ján Cikker.
Kúpele Sliač - história a dnes
Andrej Sládkovič a Sliač
Po návrate z Halle v Nemecku prijal Andrej Sládkovič miesto vychovávateľa v rodine Petra Bezegha, tabulárneho sudcu z Rybár. A tak sa dostávame k významnému pobytu tohto najpoetickejšieho štúrovského básnika v tomto meste. V malebnej prírode prežil básnik najpokojnejšie obdobie svojho života. Bolo to zároveň najtvorivejšie obdobie, v ktorom sa naplno prejavil jeho talent a nadanie.
Iste nie náhodou v roku 1844 pozval jeden z potomkov starej slovenskej zemianskej rodiny Peter Bezegh de Hájnik za vychovávateľa a učiteľa svojich štyroch dcér práve Andreja Sládkoviča, ktorý už bol známym básnikom.
Dnes zdobí bezeghovský kaštieľ v Hájnikoch pamätná tabuľa, na ktorej môžeme prečítať:
„Čo keď sa puk ten vo kvet rozvije,
svety nám závidieť budú.
Tu napísal roku 1846 Andrej Sládkovič Marínu.“
V archívoch však niet žiadnych dôkazov, že Marínu napísal Sládkovič tu - v kaštieli.
Dom, v ktorom Sládkovič býval v rokoch 1844 – 1847, ešte dnes nájdeme na južnom okraji Rybár. Pri vchode do bývalej zemianskej kúrie nám pamätná tabuľa tento významný historický fakt pripomenie.
Už pred príchodom do Rybár napísal básnik niekoľko lyrických básní. Najrozsiahlejšia bola báseň „Sôvety v rodine Dušanovej.“
V pokojnom prostredí prekrásnej prírody – pri prechádzkach po brehu Hrona sa básnický talent Sládkoviča naplno rozvinul. A tak uzreli svetlo sveta najkrajšie básnické skladby „Marína „ a „Detvan“.
Na brehu obľúbeného – niekedy tichého, inokedy búrlivého Hrona, pod šumiacimi jelšami, ktoré lemovali rieku po obidvoch stranách, aj za krásnych mesačných nocí – nachádzal básnik inšpiráciu na vytvorenie týchto skvostov, ktoré boli napísané štúrovskou spisovnou slovenčinou. Svojím prekrásnym dielom podal autor dôkaz o kráse, spevavosti a básnickej tvárnosti spisovnej slovenčiny.
Pri čítaní básnickej skladby „Marína “si môžeme predstaviť romantické zákutia neďaleko starého korviniovského vodného mlyna. Každú zákrutu rieky Hron básnik poznal. Ľavý breh bol lemovaný husto rozvetvenými jelšami – s kobercom zelene – popretkávaným pestrými poľnými kvetmi. Najromantickejšie miesto – Sihoť - pri starom mlyne – bolo obklopené zo všetkých strán jelšami a prichádzalo sa tam lavičkou cez náhon dreveného mlynského kolesa. Práve Sihoť bola vraj najobľúbenejším miestom, kde Andrej Sládkovič najradšej písal a zároveň sa liečil zo svojej lásky.
Námet k druhej vynikajúcej lyricko – epickej skladbe Detvan našiel básnik vo svojom okolí. Podnetom k napísaniu tejto skladby bola možno návšteva Detvy spolu s rodinou Bezeghovcov. Okrem krásnych ľudových typov nájdeme v diele aj prísneho , ale spravodlivého panovníka. Kráľa Matiáša si Bezeghovci veľmi vážili , pretože podľa ústneho podania práve Matej Korvín dal postaviť kaštieľ v Hájnikoch, ktorý mu počas poľovačiek v okolitých horách slúžil ako prechodné sídlo.
Obidve básnické skladby Marína i Detvan boli preložené do viacerých jazykov, ale najkrajšie znejú v našej ľúbozvučnej slovenčine.
Okrem toho napísal Sládkovič aj ďalšie básne – Nehaňte ľud môj, Dcérka a mať a mnoho iných. Počas pobytu v Rybároch udržiaval Sládkovič osobné i písomné kontakty s mnohými významnými národnými činiteĺmi. Zbieral a zapisoval aj rozprávky, piesne a ľudové hry.
Stále si spomíname na básnika, ktorého meno zostane navždy späté s naším mestom a našou školou. Vždy mu budeme vďační za nevyčerpateľné dedičstvo krásy, ktorú minulým, súčasným i budúcim generáciám poskytol svojou literárnou tvorbou.
INFORMÁCIE O MESTE: www.sliac.sk