Dospelosť

Andrejova dospelosť sa začína tým, ako sa stal učiteľom v Banskej Štiavnici, kde vyučoval v rodine Pišlovcov. Tam sa Andrej zoznámil s krásnou Marínou Pišlovou, do ktorej sa zamiloval. Avšak ich láske nepriala mama Maríny.  Andrej bol z chudobnej rodiny a Marínina mama chcela mladú Marínu vydať za bohatého chlapca.

Na námet jeho nesmiernej lásky k Maríne, vznikla aj báseň Marína. Tá bola v tomto období prelomová, pretože to bola prvá báseň o láske k žene. Táto báseň bola preložená do mnohých jazykov, avšak najkrajšie znie v našej slovenčine.

Keďže Andrej si u Pišlovcov zarobil, rozhodol sa, že pôjde študovať na nemeckú univerzitu v Halle. Predtým ako odišiel si dal si s Marínou sľub, že sa nevydá a že počká na neho. Avšak Andrej bol preč veľmi dlho a Marínina mama prestala mať trpezlivosť, a preto sa rozhodla, že ju vydá.

Marína sa napokon po mnohých rokoch vydala za pernikára Juraja Geržu z Nových Zámkov. (Jej život po svadbe bol veľmi ťažký a smutný. Dokonca sa Marína pokúsila utopiť v jazere.)

      Dom Maríny Pišlovej v Banskej Štiavnici 

Na univerzite v Halle Andrej napísal mnoho básní ako: Sôvety v rodine Dušanovej atď.

Univerzita v Halle (zdroj: wikipedia) :             

Po návrate do vlasti sa stal Andrej vychovávateľom v rodine Bezhegovcov v Rybároch (dnes súčasť Sliača), kde vychovával 4 malé dievčatká.

        Kaštieľ rodu Bezeghovcov v Sliači       

V roku 1844 sa  v Rybároch a zoznámil s dcérou  panského úradníka v Hronseku Antóniou Júliou Sekovičovou. Sládkovič zakrátko  požiadal o jej ruku. Sobáš sa konal už 15. septembra 1847 v Hronseku.

Evanjelický kostol v Hronseku - pamiatka UNESCO

V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný.